1den-Pán mrzáčik

15. března 2014 v 18:11 |  5dní mojho života na neuveritelnom mesiaci

Hiii :]

Tak som tu zase,mojí milý ludkovia,aj ked trošku sklamaná,že som zase doma.V následujúcich dnoch vám napíšem o mojom výlete s triedou ktorý bol vynikajúci,v rubrike 5dní mojho života na neuveritelnom Mesiaci.

V pondelok ráno som stala ako nadopované DISCO kurča,totiž sme konečne išli na výlet,na ktorý sme sa hrozne tešili s Nikou.
Tak sme konečne nastúpili do autobusu,kotrý nás viedol 3 hodiny do Tauplitzu.Ked sme konečne došli,zostali sme naozaj prekvapený - v dedine bolo teplo ako v lete,a náš hotel-vtedy sme sa o nom radšej nevyjadrovali.Konečne po pôl hodine sme sa kukli do naších izieb-a bola to nádhera.Dve manželské,ja som spala s Nikou a u naších nôh Viki [chudák] a na druhej strane zas Dida s Dani.Hned vedla cezu náš balkon sme preliezli ku chalanom.Tak sme sa rýchlo išli vybalit a najest.Tak konečne som prvýkrat išla lyžovat.Nemohla som sa dočkat.Akurát tá cesta tam...Strmý kOpec a íst hore.Skoro sme umreli,a to neprehánam.Ked sme konečne došli na vlek,udychčaný,ale v celku,nastúpili sme s Nicom a Patrikom[aj o nich pridám fotky].Kričali sme ako blázni a kývali ludom ktorý išli naspat-SEVAS,GUTEN TAG,AHOJ,CAVEC,PRAJEM PEKNU TRETIU SVETOVU VOJNU-toto posledne kričal len Nico,začo dostal vždy výprask.Ked sme prvý krát uvideli snieh,a stúpili nanho,bolo to jedna radost,aj ked hned po opustení jemných sedadiel sme spadli.
VIACEJ POD PEREXOM

No najprv sme museli nájst inštruktora,o ktorom sme ani nevedeli,ako vyzerá.To teda,bol to típek s okuliarmi,trošku mohutnejší ale určite profík [podla toho ako ma zastavoval aby som nespadla].Lenže zanie klame,ešte na obede milý pán sa na hodinu zmenil na poriadného mrziaka.Stále hovoril,že on má čas,máme byt kludný,že s to naučíme,akurát nás nhánal ako niaké ovce...
Tak sme boli len radi,ked sme konečne došli do nášho nového domova.Po vynikajúcej večere sme mali na pláne PÁRTY.Dievčatá priniesli svetlá,ja harmoniku a kopec chipsov a sladkostí.Jasnačka,že sme pozvali len chlapcov,s ktorými sme sa dohovárali cez telefon ktorý bol v hotelu.Takže medzi 100 [chlapci] a 102 [my] zvonilo niečo každú chvílu.Akurát zvonenie ako bolo to z RINGU,tak sme sa párkrat poriadne naplašili...
Ale všetko museli byt potaji,totiž sme mali večerku už o 11-tej,čož je naozaj pre malé deti.Tak ako sa Dida a Dani báli,že nás učitel načapá stále sme naše rozhonutia menili:Prídte,neprídte,prídte,neprídte...
Až sme zaspali v našej teplúčkej postielke,čakajúc a dúfajúc,na další den,a že bude lepší

Veverka


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lhpvswax lhpvswax | Web | 15. března 2014 v 18:21 | Reagovat

Super článek! :) A jaký to byl zážitek stoupnout na lyže a jet?? Takže kluci u vás byli nebo nebyli? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama